SLOBODA je neprtomnos donucovania. Nemusenie robi to, o sa nechce, z oho vak vyplva smie robi, o sa chce. Preto sa pojem slobody odliuje od pojmu svojvle. Pojem slobody je vemi mnohoznan, o sa zneuva na ideologick manipulciu, preto sa pri vyjadrovan pojmu slobody obzvl odpora indexovanie.
SLOBODA je jedna zo zkladnch spoloenskch hodnt. Minimlne takto definciu njdeme na web-e, i dokonca v slovnkoch slovenskho jazyka. O slobode u mnoh popsali toho vea. Vetci si to slovo radi ber do st, no z ich prejavov nie je vdy jednoznane jasn, i samotn pouvatelia vedia, o om hovoria, respektve i si vznam tohto slova vedia dostatone predstavi i vysvetli.
Dnes sme sa tu ale ven zili na akcii (a tmto vm chcem vetkm poakova za as), kde chceme hovori o slobode slova, i slobode prejavu. A tak si dovolm znova citova ist definciu, ktor hovor: Sloboda slova alebo aj sloboda prejavu je prvo slobodne prejavi vlastn nzor, rovnako ako aj pova i sledova nzory ostatnch. Je jednou z obianskych slobd zaklad sa na slobode myslenia. V dnenej dobe slobodu slova chpeme
irie ako pvodn termn, preto sa niekedy pouva aj termn sloboda vyjadrovania sa.
Sloboda slova pozostva:
a, zo slobodnej monosti vyjadrovania nzorov (latinsky: ius murmurandi)
b, z neexistencie cenzry
Postoj legislatvy jednotlivch ttov k slobode slova (prejavu) meme rozdeli nasledovne:
1.) Akceptcia vonho trhu ide, kde mus by kad nzor vypout bez ochrany z dvodu prpadnej emocionlnej ujmy z prezentovanho nzoru. Vychdza z predpokladu, e slobodn
spolonos nesmie postihova abstraktn vyjadrovanie nzorov.
2.) Sloboda prejavu je prostrednctvom zkonov ttu regulovan a oklieovan s ohadom na mon negatvny dopad kodlivch nzorov. V tomto prpade tt rozhoduje o tom, ktor nzory s kodliv a zl a tie zakazuje vyslovi. Limituje slobodu prejavu z dvodu ochrany prv inch ud. (nepripomna vm to nieo? minulos? i dokonca aj prtomnos?)
Dvodom na zasahovanie do slobody slova me by naprklad:
- ochrana nrodnej bezpenosti, zemnej celistvosti
- dleitos ide o mierovom spolunavan rznych nrodnostnch, etnickch, nboenskch a inch skupn
- predchdzanie zloinnosti, nepokojom
- ochrana zdravia, morlky, prv
- snaha o zabrnenie niku dvernch informcii
- zachovanie autority, dobrej povesti vldnucej vrstvy.
A teraz ruku na srdce. Nezd sa vm, e po 89 vldy zneuvaj potlaenie slobody slova najm kvli poslednmu bodu zachovanie autority a dobrej povesti vldnucej vrstvy?
pln sloboda prejavu bude ia vdy problmov a vdy bude ma svoje hranice. Pretoe problmov s najmy prejavy liv, nebezpen a poburujce (otzne je ako a o si vysvetlme samozrejme).
Kee sa vetci ohame v poslednch rokoch Eurpskou niou, zacitujme si naprklad z Eurpskeho dohovoru o udskch prvach a slobody prejavu:
lnok 10 Sloboda prejavu
1.) Kad m prvo na slobodu prejavu. Toto prvo zaha slobodu zastva nzory a prijma a rozirova informcie alebo mylienky bez zasahovania ttnych orgnov a bez ohadu na hranice. Tento lnok nebrni ttom, aby vyadovali udeovanie povolen rozhlasovm, televznym alebo filmovm spolonostiam. (U v prvom bode bol x-krt poruen Eurpsky dohovor ven!!!)
2.) Vkon tchto slobd, pretoe zaha aj povinnosti a zodpovednos, me podlieha takm formalitm, podmienkam, obmedzeniam alebo sankcim, ktor ustanovuje zkon a ktor s
nevyhnutn v demokratickej (opakujem demokratickej) spolonosti v zujme nrodnej bezpenosti, zemnej celistvosti, predchdzania nepokojom a zloinnosti, ochrany zdravia alebo morlky, ochrany povesti alebo prv inch, zabrneniu niku dvernch informcii
alebo zachovania autority a nestrannosti sdnej moci.
(Na tchto bodoch lnku 10 meme vidie, ako si ich vykladaj nai politici a prispsobuj si ich poda svojho gusta!) slov ako bez zasahovania politickch orgnov si vemi rchlo vypustili z kontextu najm pri akcich a zhromadeniach Slovkov a Sloveniek vo vlastnom tte s chuou a dvodom nieo poveda.
Luk Gemza |
